Podľa prieskumu až 66% obyvateľov Slovenska býva v panelákoch. Na rozdiel od západných krajín sa u nás toto bývanie nepovažuje za horšie bývanie ako v rodinnom dome. Úprimne si musíme priznať, že paneláky postavené v minulom režime mali aspoň výbornú občiansku vybavenosť, narozdiel od dnešných novostavieb. Ale?
Všetko ma svoju životnosť a tú majú aj paneláky. S ich výstavbou sa začalo v takej masívnej miere hlavne preto, že sa ľudia začali sťahovať z dedín do miest a bolo potrebné vyriešiť ich otázku bývania. Paneláky sa projektovali so životnosťou 70 rokov. Čiže jednej generácii mali úplne postačovať a za tú dobu sa mala vyriešiť otázka bývania z dlhodobého hľadiska. Pod pojmom životnosť stavby môžeme chápať akýsi časový úsek od uvedenia stavby do prevádzky až po stav, kedy požadované vlastnosti klesnú pod prijateľné minimum. Určuje sa už pri projektovaní stavby a označuje sa ako návrhová životnosť, ktorá by sa mala dosiahnuť pri dodržaní jeho dostatočnej údržby. V prípade nedodržania pravidiel údržby dochádza rokmi k degradácii obalových konštrukcií prevažne klimatickými účinkami. Tieto degradačné stavy sa vyskytujú vo forme trhlín v ploche plášťa, v stykoch alebo v spojových dielcoch. Štandardne sa preto nedosahuje projektom navrhovaná životnosť, ale paneláky starnú rýchlejšie, než sa zdá. Táto skutočnosť, resp. objektivizovaná životnosť sa ukazuje byť o 14 – 16 rokov nižšia ako navrhovaná životnosť (cca 70 rokov).
Prvý panelák na Slovensku bol postavený v v roku 1955, čiže v roku 2025 skončí jeho životnosť aspoň podľa počiatočného projektu. Čo sa však stane potom, nikto nevie. Správnou údržbou a hlavne zateplením sa životnosť paneláku dokáže predĺžiť aj o 30-40rokov. Naopak nesprávnou a nedostatočnou údržbou sa dokáže skrátiť.
Takže otázka je, čo sa stane s nezatepleným panelákom po skončení životnosti. Nikto to nevie, ale nikto na to ani neupozorňuje a byty sa v takýchto panelákoch predávajú aj na 30 ročné hypotéky za astronomické sumy. V lepšom prípade splatíte hypotéku a nemáte ani kvalitné bývanie na dožitie. V horšom prípade ju ešte ani nesplatíte a bytovka už bude v havarijnom stave. Najnáchylnejšie sú napríklad balkóny tam sa očakáva havarijný stav, kedže ich nikto nekontroluje a ich spoje môžu byť napríklad zatekaním narušené a korodované.
Moja rada na záver, ak riešite otázku bývania skúste zohľadniť svoje finančné prostriedky a pokiaľ si nemôžete dovoliť novostavbu v meste, môžete skúsiť dochádzať z okolia, ceny novostavieb a domov mimo mestá sú finančne viac prijateľné a pravdepodobne Vám toto bývanie vystačí aj na starobu.
Leave a Reply